mikesh

Človek sa môže v podstate celkom oprávnene pýtať prečo práve antikresťanský postoj. Nuž celkom jednoducho a jasne - to treba hneď zo začiatku povedať - pretože kresťanstvo vyslovene podporuje pokrytectvo, faloš, lži, prekrúcanie a zamlčovanie faktov, a to ako pri jednotlivcoch tak aj v celej spoločnosti, ako v súčasnosti tak aj v minulosti.

Uvediem jednu smutnú štatistiku. Keďže na Slovensku sa hlási ku kresťanskej viere 84 percent obyvateľstva, z toho 73 percent  katolíkov, je jasné ako by naša spoločnosť mala vyzerať. Treba sa pozrieť ako to v slovenskej (a nielen v slovenskej) spoločnosti je a úsudok si urobí každý sám.

Cirkev je podporovaná štátom, štát daňami od obyvateľstva. Teda na cirkev prispieva každý kto platí dane, čo je dosť svinstvo, keďže cirkvi vyberajú okrem iného aj vlastné poplatky. Treba sa pozrieť prečo je to tak. Súvisí to jednoducho s faktom, že cirkev a vládnuca moc nech už bola a je akákoľvek, vždy išli ruka v ruke.  Pozrime sa na vládu či konkrétnych predstaviteľov vlády či už terajšej alebo minulej. Vždy a všade sa promenádovali v prvých radách na všetkých verejných cirkevných obradoch, zvlášť keď sa to vysielalo v televízii. Predstavitelia štátu udržiavajú nadštandardné vzťahy s predstaviteľmi cirkvi. Dôvod je jasný. Všimnime si, že aj najväčší hulváti a hovädá, a že ich v našej politike už bolo, si nedovolili verejne vystúpiť ani slovom proti viere či náboženstvu, aj keď je nad slnko jasnejšie, že ich viera bola a je v niečom úplne inom. Vrcholoví politici majú dobre spočítané, že ak by verejne povedali svoj názor resp. pravdu o tejto veci, boli by u verejnosti odsúdení k politickému zániku. A tak sa hrá dokola stále tá istá hra, pretože vláda ako aj štát žije z ľudí, samozrejme tým viac cirkev. Nielenže  politici, ale ani žiadne známe či populárne osobnosti si nedovolia povedať čo sa týka týchto vecí naplno čo si myslia. Dôvod je ten istý, znepáčili by sa.

Naproti tomu masové či tzv. mienkotvorné média majú zas dovolené informovať len prokresťansky. Dôvodov je tiež viacero. Uvediem príklad: Navážanie sa do satanistov. Nejde o obhajovanie satanistov či ich učenia, o tom nech si urobí názor každý sám za seba. Ide o objektivitu informácií resp. informovania.

Josef Veselý, spisovateľ, ktorý pracoval na svojej monografii Satanizums, spomína, že sa istému novinárovi (z nemenovaného českého denníka) zmienil o práci na svojej knihe. Ten prejavil záujem a navrhol mu, že napíše o tom článok. Keď mu v hrubých rysoch načrtol o čom kniha je, novinár zosmutnel. Vraj, ak tam nie sú vraždy a násilie nemá záujem. Majú dovolené písať o satanizme len negatívne. A tak to nie je len v tomto denníku, žiaľ je to jav všeobecný. Zamyslime sa prečo by sa nemohlo seriózne informovať, aj keď len o takejto banálnej literárnej veci? Denníkov je mnoho a s rôznym zameraním. Zrejme je tu vyšší záujem, z ktorej strany je tento záujem či už priamo alebo sprostredkovane je jasné.

Ďalší príklad pokrytectva a intríg je novela zákona 201/2007 Z.z. upravujúca registráciu cirkví a náboženských spoločností. Takže spoločnosť, ktorá chce byť zaregistrovaná ako cirkev a tým uplatňovať nárok na financovanie zo strany štátu (ako ostatné cirkvi u nás) musí podať návrh na registráciu, ktorý bude obsahovať: “... čestné vyhlásenie najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvísk, trvalého pobytu a rodných čísel.“ Na zaregistrovanie občianskeho združenia sú potrebný traja dospelí ľudia, na založenie politickej strany tisíc podpisov, na registráciu náboženskej spoločnosti je potrebných 20tisíc dospelých občanov, ktorí sa k danej spoločnosti hlásia. Nepomer je vidieť na prvý pohľad. Prečo? Údajný dôvod bol, aby štát nefinancoval hocijakú škodlivú sektu. Druhý dôvod bol strach z moslimov. Za zmienku stojí aj to, že pri schvaľovaní spomínanej novely zákona sa vzácne zhodla koalícia i opozícia.


Nakoniec jeden príklad „objektívneho“ a „vyčerpávajúceho“ spravodajstva:

„V irackom meste Mosul naďalej panuje protikresťanská nálada. Najnovšie verejnosťou otriasla správa o smrti 36- ročného Chourika Bagrada, ktorý bol kresťanom Arménskej cirkvi. Jeho mŕtve telo našli včera v Mosule na severe Iraku.

Ďalšieho veriaceho uniesli na Nový rok. Zadržiavali a mučili ho štyri dni. Prepustili ho až po zaplatení kaucie. Spravodajská agentúra dodáva, že za únosmi sú kriminálne skupiny, ktoré chcú peniaze kresťanov. Tieto skupiny sú napojené na Al - Kajdu, ktorá v tejto oblasti pôsobí. V októbri zabili 16 kresťanov a 2000 rodín bolo nútených opustiť krajinu. Tieto skupiny sa tešia zo zabíjania kresťanov, ničia ich domy, majetok, vyhrážajú sa im.“

 
Takto komentuje situáciu v Iraku jeden česky kresťanský portál. Jednému sa z toho obracia žalúdok. Každý normálny človek sa pozastaví nad tým, že sa tu informuje o mŕtvych či zavraždených kresťanoch a nie o ľuďoch celkovo. Jediné o čo im v spomínanom článku ide je to, že zabíjajú kresťanov. Na ostatných ľudí zrejme kašlať, a čo viac, chcú peniaze kresťanov. Taká nehoráznosť. To musí každého pravoverného kresťana roznietiť k spravodlivému hnevu. Všimnime si tam tú takmer podprahovú vsuvku na záver: “Tieto skupiny sa tešia zo zabíjania kresťanov“ - to nepotrebuje komentár.

Tento ako i mnoho iných článkov a skutkov z bližšej i vzdialenej minulosti ukazuje, že pre veriaceho kresťana bol tzv. blížny vždy len ďalší veriaci kresťan. Na ostatných sa pohliadalo ako na menejcenných, čo svojou obmedzenosťou dokazuje aj vyššie uvedený článok. Nejde o objektívne informovanie čitateľa , ale o vyvolanie morálneho pohoršenia a rozhorčenia. V čom sa ich rétorika v ničom nelíši od tej moslimskej.