Iste je mnoho rozprávok, ktoré nemajú dobrý vplyv na deti resp. nie sú dobrým príkladom takpovediac správneho správania sa. Tu sa však budeme zaoberať jednou sfilmovanou rozprávkou, ktorá však ako by bola vzorom ostatných, ktoré sú zlým príkladom pre naše deti a ich socializáciu. Je jasné, že vzorce správania si deti osvojujú najviac doma od rodičov, potom od kamarátov resp. v prostredí školy a ostatných kolektívov. Avšak v tejto techno-informačnej dobe, kde deti trávia viac času pri internete, mobile či televízii než pri svojich rodičoch je zaiste vhodné upozorniť i na tento typ vplyvov na správanie detí. A zvlášť u menších detí je nepochybné, že vzory správaniu preberajú či už vedome alebo podvedome z toho čo vidia v televízii.
„Obušku z pytle ven!“ je typický príklad. Za pozitívnu postavu si tvorcovia zvolili chlapíka, ktorý ma hodne detí (slovom šesť) v kapse ani groš a žiadnu prácu, teda prácu má, „muzikant“. Nič iné nevie alebo nechce robiť. (Nepripomína vám to niečo?) Postúpime ďalej, hostinský - dnes by sa dalo povedať živnostník - je vykreslený ako skrz naskrz negatívna postava, ktorej konanie je údajnou príčinou pomsty muzikanta prostredníctvom dobre známeho obušku z pytle ven, ktorý mu daroval „kouzelný dědeček“. A to všetko len preto, že mu najprv hostinský-živnostník nechcel dať nič zadarmo (ako muzikant očakával a bol na to zrejme navyknutý) a potom, keď bol muzikant obdarovaný čarovnými vecami, ktoré mali zabezpečiť blahobyt jemu a jeho deťom, tak nieže nezodpovedne, ale hlavne naivne a hlúpo hostinského doslova provokoval a tento ho nakoniec o tieto čarovné dary pripravil. Nutné dodať, že si o to koledoval a konanie hostinského je ľudsky pochopiteľné, nakoniec, sám si musel všetko vlastnými rukami nadobudnúť a teda si chcel trochu prilepšiť. To je aj jediná autentická postava. Tým, že muzikant prišiel o čarovné veci, čo bol trest za jeho do neba volajúcu hlúposť (a podnet, aby sa poučil z vlastných chýb) sa mal celý príbeh zakončiť a bolo by to OK. Do hry ale vstupuje „kouzelný dědeček“, ktorý ovšem rád pomáha flákačom a hlupákom, ktorí sa týmto zákonite nikdy nepoučia, lebo sú zvyknutí, že vždy za nich niekto bude ťahať horúce zemiaky z ohňa. Personifikácia čoho je tento „kouzelný dědek“ tu nebudeme rozoberať, to si vzhľadom k našej téme iste doplní každý sám.
Čo sme tým chceli povedať? Jednoducho to, že takýmito rozprávkami resp. ich hlavnými hrdinami sa našim deťom dávajú za vzor flákači a hlupáci.
Vidno, že naša generácia si z tejto rozprávky vzala veľa, preto to u nás vyzerá tak ... ako to vyzerá. Dúfajme, že generácia našich detí bude mať iné vzory.
Komentáre