mikesh

 
Dnešný konzumný a z masových médií informovaný človek si väčšinou pod slovom satanizmus predstaví automaticky niečo negatívne alebo vyslovene "zlé". (Pojmami zla a dobra sa nebudeme zaoberať, treba iba poznamenať, že sú to pojmy čisto ľudské a teda relatívne ... príroda nepozná dobro ani zlo.) Niet sa čo čudovať, keď sa médiá snažia akoby za každú cenu vykresliť satanizmus ako úchylku alebo nejaké škodlivé sektárstvo. Satanizmus v skutočnosti nie je o nič viac, ale ani menej nebezpečný než kresťanstvo, ktoré vlastne samo satanizmus priamo i nepriamo vytváralo. Je to len opačná alternatíva ku kresťanstvu, pretože vždy potrebovalo nejakého nepriateľa, ako každá ideológia a dogma, (zaujímavé by bolo v tomto ohľade štúdium satanizmu mimo kresťanský kultúrny okruh). Protiváhou jedného extrému je druhý, a tak je to aj so satanizmom.  V centre pozornosti je hlavne súčasná satanistická filozofia, za ktorej zakladateľa je považovaný Anton Szandor La Vey (1930 – 1997) alebo príbuzné smery Michael A. Aquino, J.Dvorak. Ale ako už bolo spomínané médiá, a to aj tie serióznejšie sa sústreďujú hlavne na rituálne vraždy „v mene Satana“, obete či už zvieracie alebo ľudské, sexuálne zvrhlosti a podobné psychopatické úchylnosti. Ale, keď sa to tak vezme, tak kresťanstvo aj tak v tomto smere široko-ďaleko vedie "body count". Zakladateľ Cirkvi Satanovej v Českej republike k tomu trefne poznamenáva, či snáď niekedy existovala na tejto planéte vojna vedená v mene Satana.
Slovo satan je odvodené z hebrejčiny a znamená odporca, opozícia, protivník. A to samo o sebe vystihuje podstatu satanizmu, ako vzburu proti spoločenskej konvencii, proti obmedzovaniu väčšinou, proti hlúposti stáda. Satanistická filozofia síce prezentuje hrubý materializmus a egoizmus či egocentrizmus, ale aspoň je to menej pokrytecké. Nehlása lásku k blížnemu, ale k tomu, kto jej je hodný. Satan - "knieža tohto sveta" (Pavol Korint. 4,4) - je v satanistickej filozofii chápaný ako temná, skrytá sila prírody, vôľa a sila života. Satanizmus je individualizmus, rozvíjanie vlastnej prirodzenosti bez potlačovania pudov, oslava života, jeho rozkoší a slastí. Je to sloboda individuálneho rozvoja v súlade s prírodnými hodnotami. Sloboda ducha aj tela, sebarealizácia pomocou vlastnej sily a vôle. Satanista v podstate uctieva sám seba ako svojho boha. Nečaká na osud, ale sám bojuje o to čo chce, nie je ovládaný ale ovláda. Je plnohodnotným silným jedincom a nestará sa o slabých a "nehodných".
Satanizmus si kladie za cieľ zdokonaliť a posilniť vlastné ja, preto ten egoizmus, ale satanista nemá byť od egoizmu ovládaný, ale egoizmus ovládať. Takisto aj ostatné svoje pudy a inštinkty rozvíja, ale nesmie sa nimi nechať ovládať.
Sex - pojem, ktorý je so satanizmom tiež často spájaný - sexuálne orgie áno, ale nie je to pochopiteľne cieľom satanizmu. Uznáva akékoľvek formy sexuálneho uspokojenia, ale pokiaľ nikomu neubližujú alebo nikoho k ničomu nenútia.
Dalo by sa povedať, že La Veyov satanizmus je akási sociálne-filozofická nadstavba darwinizmu: človek je v prvom rade živočíšnou bytosťou a jeho cieľom je uspokojovanie svojich potrieb. Satanizmus, ten o ktorom je tu reč - a to je treba pripomenúť - nie je väčšinové náboženstvo resp. nie je to životná filozofia pre každého. I z tohto dôvodu nehrozí, že by sa stal masovou záležitosťou. Materializmus laveyovského satanizmu však paradoxne vyznáva a (nevedome) podľa neho žije i mnoho kresťanov alebo "kresťanov".
Satanizmus má pochopiteľne aj svoju rituálnu stránku ako i iné náboženstvá resp. mágiu, ale treba dodať, že La Veyova mágia je značne primitívna resp. primitívne podaná, to ale neznamená, že neúčinná. V satanistickej mágii sú zásadne odmietané zvieracie obete, nehovoriac o ľudských.
Potiaľ laveyovský satanizmus. Dá sa povedať, že La Vey hodne vyťažil z Aleistra Crowleya (1875 – 1947), anglického okultistu (tiež básnika, maliara, svojrázneho filozofa, horolezca a cestovateľa). Vlastne rozvinul jeho základnú ideu: "Konaj, čo ty chceš, nech je celý zákon!" Keď sa to tak vezme, vlastne by sa táto životná filozofia celkom pokojne obišla bez pojmu satan. Ale to by každopádne odradilo mnoho "záujemcov" o satanizmus resp. satanistickú filozofiu, pretože slovo satan pôsobí ako magnet. Keby sa provokujúce slovo "Satan" nahradilo iným pojmom (napr. "Vôľa"), samotnej filozofii by to nijako neublížilo ani by jej to veľmi nechýbalo, ale zaručene by stratila väčšinu svojich prívržencov, pretože bez slova satan by pre nich stratila "čaro".
Ešte k pôvodu slova Satan - (grécke synonymum diabolos, latinské Lucifer) - protivník, odporca boha, ktorý viedol vzburu anjelov a bol s nimi zvrhnutý na zem. Nebol to nikto iný než vodca padlých anjelov známy z knihy Henochovej ako Semjasa, teda vodca nebeských synov, ktorí zatúžili po kráse ľudských dcér a zostúpili na vrchol hory Chermón, aby si vybrali ženy medzi ľudskými deťmi a plodili s nimi potomstvo (1Hen 6,1 - 6). O totožnosti tohto "padlého anjela" nech si urobí úsudok každý sám.
Záver: Čo je vlastne na tejto filozofii zlé? Nič. Alebo snáď len filozofická plytkosť a nulový duchovný rozmer. Každopádne satanizmus nie je pokrytecký a nikomu nič nevnucuje, čo je samo o sebe veľké plus.

Stručný historický prehľad

- padlý anjel Semjasa (neskôr stotožnený so Satanom a Luciferom) zostúpil spolu s dvesto ďalšími na vrchol hory Chermón
- meno Satan sa objavuje v knihe Jób
- asi v 2.st. pred n.l. získava meno Satan negatívny význam
- gnostické sekty s počiatočnými prvkami satanizmu
- stredoveký ľudový satanizmus
- 17. storočie,  začínajú sa objavovať čierne omše aj vo vyšších kruhoch
moderný satanizmus
- 18.storočie, angl. Hell Fire Club (F. Dashwood)
-19.storočie, rozkvet satanizmu v literatúre  (Ch. Baudelaire,  A.Ch. Swinburne, J.K.Huysmans)
- 20. storočie A. Crowley
- A.S. La Vey -  M.A. Aquino, J.Dvorak